Biológia

    Koža je vonkajšia vrstva tkaniva. Pokrýva celé ľudské telo, oddeľuje a chráni vnútorné orgány pred vonkajším prostredím. Jej bunky sú trvalo obnovované.

    Dospelý muž pri váhe 82 kg, 180 cm vysoký má kožu o váhe 4 - 4,5 kg, a o ploche asi 1,8 m². Z toho  na hlavu pripadá 11%, na trup 36%, na horné končatiny 23%, a na dolné končatiny 30% z celkovej plochy. Hrúbka kože je 1-4 mm podľa toho kde sa nachádza, podľa veku a pohlavia.

Funkcia

    Najdôležitejšou funkciou kože je ochranná funkcia.  Koža chráni pred poranením vnútorných orgánov, pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia, pred chemickými látkami ale aj pred mikroorganizmami. Koža obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak a svrbenie, preto je zmyslovým orgánom hmatu. Koža ďalej hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní telesnej teploty. Ak telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žľazy produkciou zvýšeného množstva potu, krvné cievy svojím rozšírením, umožňujú krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdať teplo okoliu.  Pokiaľ je človeku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že  potné žľazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku sťahu. Koža slúži aj na to aby telo nevyschlo a naopak , aby nebolo príliš vlhké.

Stavba

    Koža je tvorená dvoma vrstvami povrchovej kože : epidermis (pokožka) a dermis (zamša). Epidermis je tvorená plochými bunkami, ktoré pod mikroskopom pripomínajú dlažbné kamene. Vonkajšia vrstva pokožky sa skladá z odumretých buniek, ktoré tvoria tuhú zrohovatenú ochrannú vrstvu. Tieto odumreté bunky sa postupne odlupujú a odpadávajú a sú nahradené nahradzované ďalšími. Tie vznikajú dôsledkom rýchleho delenia buniek v hlbších vrstvách pokožky.  Medzi týmito vrstvami je oblasť tvorená aj živými aj odumretými bunkami. Dermis je tvorená väzivovým tkanivom, v ktorej sa nachádzajú najrôznejšie špecializované štruktúry,  ako sú vlasové vačky, potné žľazy, mazové žľazy, apokrinné žľazy a nechtové lôžka. Okrem toho obsahuje tiež hmatové  telieska, krvné cievy, lymfatické cievy a nervy.

Potné žľazy -ekrinné

Počet a veľkosť potných žľiaz sa líši. Najmenej majú Eskimáci a najviac černosi. Dospelí muž vážiaci 80 kg môže vylúčiť v horúčave aj 10 l vody. Pot obsahuje 98% vody, zbytok tvoria organické látky a chlorid sodný. Potné žľazy sú uložené hlboko v koži. Žľazu tvorí stočený kanálik a úzky vývod na povrch kože. Aktivita žliaz je riadená a kontrolovaná autonómnym nervovým systémom. K najväčšej produkcii potu dochádza, keď treba ochladiť organizmus, v týchto prípadoch je potenie najintenzívnejšie na čele, pod nosom, na krku a na dlaniach. Potenie môže byť vyvolané psychicky, kedy sa prejavuje predovšetkým na dlaniach, na chodidlách a v podpazuší. Pri silnom potení sa objavujú v podpazuší, okolo pásu a v hornej časti trupu potničky. Sú to malé vyrážky, ktoré svrbia.

Potné žľazy -apokrinné

Vyvíjajú sa až v období puberty. Nachádzajú sa pri pohlavných orgánoch, v konečníku a v podpazuší. Tieto žľazy produkujú spolu s potom celulárny materiál a ústia vo vlasových vačkoch. 

Mazové žľazy

Mazové žľazy ústia vo vlasových folikuloch, alebo vylučujú maz priamo na povrchu kože. Najviac je ich vo vlasovej časti hlavy, v tvári a v okolí konečníka. Úplne chýbajú na dlaniach a chodidlách. Produkcia mazu je do značnej miery produkovaná hormónmy. Narušená funkcia mazových žliaz môže spôsobiť ochorenie ako napr. seborea alebo akné.

Nechty

Necht vyrastá z nechtového lôžka. Na dolnej strane nechtu ho prekrýva tenká kožtička takzvaná lunulu v tvare polmesiaca. Koža obklopujúca necht sa nazýva nechtový val. Nechty sú tvorené tvrdou bielkovinou keratínom ktorý sa nachádza tiež v koži a vlasoch. Necht sa vyvinul počas evolúcie z pazúrov. Nechty na rukách odrastajú od špičky až k báze asi 6 mesiacov. Nechty sú náchylné na poškodenie pri úrazoch v dôsledku  rozdrvenia alebo tlaku. Niekedy sa skrútia a zhrubnú. K poškodeniu nechtov prichádza pri bakteriálnych a plesňových infekciách, pri rôznych ochoreniach, pri nedostatku vitamínov alebo min. látok, pri vrodených anomáliach, pri nadmernom používaní lakov alebo pri fajčení.

Vlasy a chlpy